Podľa archeologických výskumov údolie Svinky v okolí Chminianskej Novej Vsi bolo obývané už v mladšej dobe kamennej v neolite. Boli tu roztrúsené poľnohospodárske osady, ktoré si ľud zakladal v blízkosti vodných tokov priamo na brehu. Ľud týchto osád prišiel z juhu údoliami riek. Boi nositetom bukovohorskej kultúry. Približná doba osadenia je zhruba tretie tisícročie pred naším letopočtom.
Presný vznik obce nie je zistený, avšak podľa spisov v archívoch môžeme sa dozvedieť niektoré dáta. Tóth v diele Sáros varmegye monografia spomína Chminiansku Novú Ves takto: V roku 1262 po zrade Bankmana je majiteľom obce Merse a roku 1364 Mych.
Ďalej uvedený autor uvádza, že do roku 1406 dostáva obec daň od Bardejova. Iný zápis je z roku 1615, v ktorom Krištof Szinyei sa ohradzuje proti bratom za odcudzenie. V roku 1665 sa ten istý majiter ohradzuje proti sestrám. V ďalšom spise sa hovorí, že roku 1665 Merse za 135 ríšskych flonerov dáva do zálohy lúku Berthotymu. V ďalšom storočíje iný záznam, ktorý hovorí, že roku 1754 13 spišských miest podáva sťažnosť proti mýtu, ale právo vyberať mýto patrí Merseovcom na základe privilégia od krára Ladislava.
Ako sa vyvíjali udalosti v ďalších rokoch nebolo zatiaľ zistené, preto sa informácie zisťovali od miestnych občanov. V 19. storočí prešiel miestny veľkostatok z rúk Szinyeiovcov do rúk Ladislava Vilaniyho. Uvedený verkostatkár vlastnil vyplácali pôdu na splátky.
Želiari vždy patrili k najchudobnejším obyvateľom obce a až donedávna ich nazývali chyščari. Pri parcelácii pozemkov v roku 1918 verkostatkár využil svoje chytráctvo na to, aby podviedol roľníkov. Ponúkol im na predaj polovicu svojich pozemkov, a tak gazdovia odkúpili od veľkostatkára z voľnej ruky 300 kj pozemkov, ktoré im dal na splátky na 6 rokov. Tým občania svojou nevedomosťou dopomohli verkostatkárovi, že mu ostala polovica panstva 300 kj, hoci podra nariadenia o parcelačke mu to nepatrilo. Konfiškovaný bol aj les, z ktorého značná časť pripadla do obce Svinia a verkostatkárovi ostal iba Jakušov. Tento majetok bol vlastníctvom verkostatkára až do roku 1945.
Majetok spravoval správca Kincel, neskôr jeho syn. Kedze syn bol slabším hospodárom, hospodárstvo stále menej vynášalo. Príčinou menších ziskov bolo aj to, že sa ľuďom otvorili oči, videli aké zisky má veľkostatkár, zatiaľ čo oni žijú biedne. Odmietali zadarmo pracovať pre pána. Verkostatkár bol vykorisťovateľom, svedčia o tom napríklad tieto údaje: Roľníci za preháňanie dobytka cez pánsky dvor museli odpracovať v prospech veľkostatkára za kravu 5 pracovných dní.
Podobne za plemenitbu býkom jeden deň muž a jeden deň žena z rodiny. Život deputátnikov bol zlý, keďže deputát bol veľký a ak pánovi sa nezdal byť dosť dobrý, na nový rok sa musel sťahovať, aj ked' boli veľmi nepriaznivé podmienky. Takto bolo aj za spravovania majetku Langsmanom, ktorý spravoval majetok od roku 1938 do roku 1945. V kaštieli v poslednom čase po Szinyeovcoch býval Gylaniy, ktorý sa v kaštieli zdržiaval iba 3 mesiace, a to cez leto, ináč sídlil v Prešove. Počas letných dní spotreboval 25 m3 palivového dreva, ktoré mu v lesoch pripravovali obyvatelia obce.