Chminianska Nová Ves leží v Šarišskej vrchovine, v doline Veľkej Svinky, v nadmorskej výške okolo 365 m. V tunajšom chotári, v údolí Daletického potoka, v polohe Pankovec boli objavené sídliskové objekty so sprievodnou keramikou z 9.-10. storočia. Sú pozostatkom činnosti obyvatefov dediny Pankovec, nie však Novej Vsi, ktorá je mladšia. Nová Ves patrila k tým dedinám
panstva hradu Šariš, z ktorých tri štvrtiny desiatku miestni farníci do roku 1248 odovzdávali jagerskému biskupovi.
Od roku 1248 táto časť desiatku patrila kráľovi. Pri uvedenej príležitosti vznikla najstaršia správa o tejto dedine, ktorá ako vyplýva z obsahu listiny, jestvovala dávnejšie ako pred rokom 1248. V písomnostiach od 13. do polovice 16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod maďarským názvom Wyfalu, ojedinele v latinskom Nova Villa, oba vo význame Nová Ves. Názov presne vyjadril skutočnosť, že bola mladšou ako susedná či susedné blízke dediny. Z vývinu osídlenia najbližšieho okolia je nesporné, že staršími dedinami boli Svinia a Chmiňany, jestvujúce pred 11. storočím. Nepochybne obyvatelia jednej z nich, pravdepodobnejšie zo Svine, postupne vybudovali novú osadu najneskôr v 11.-12. storočí, lebo už pred rokom 1248 bola samostatnou obcou a farnosťou. Keďže obyvateľmi Svine v uvedenom období boli Slováci, oni jej dali pôvodný názov Nová Ves, podfa ktorého vznikol doslovný preklad marfarský a latinský názov tejto dediny.
Chminianska Nová Ves patrí do skupiny dedín s pôvodným názvom Nová Ves, ktoré vybudovali obyvatelia z blízkych starobylých dedín pred 13. storočím. Z obsahu uvedenej listiny z roku 1248 vyplýva, že štvrtina desiatku od poddaných z Novej Vsi pred rokom 1248 patrila miestnemu farmárovi. Z toho vyplýva, že pred uvedeným rokom tu bol kostol. Tento predpoklad podporuje aj skutočnosť, že v 30. rokoch 14. storočia tu dokázateľne stál kostol,v ktorom pôsobil farár Peter. Kostol bol zasvätený apoštolovi Pavlovi. Novoveská farnosť jestvovala aj v 15.-16. storočí.
Novou Vsou tiahla krajinská cesta z údolia Veľkej Svinky do doliny Hornádu a do Gelnice. Doklad z roku 1325 ju charakterizoval ako veľkú cestu, z čoho tiež vyplýva, že tu bola dávna cesta. Už pred rokom 1262 v Novej Vsi bola mýtnica, kde od prevážaného tovaru vyberali mýto. Vyberanie mýtnych poplatkov tu nepochybne zaviedli uhorskí králi v 12. storočí. Mýtnica bola v dedine aj v 15.-16.storočí a mala vplyv na vznik ojedinelého maďarského názvu v zmysle Mýtna Nová Ves. 0 miestnom mlyne je správa z roku 1466, hoci nepochybne jestvoval v 13.-14., ale aj v 16. storočí.
Nová Ves bola od začiatku 13. storočia majetkovou súčasťou panstva Sviňa. Od roku 1262 boli nepretržite jej vlastníkmi zemania Meršeovci zo Svine. Trvalá majetková príslušnosť k tomuto panstvu a všeobecná administratívna potreba názvami rozlíšiť viac dedín v Šariši s pôvodným názvom Nová Ves viedli v polovici 16. storočia k zavedeniu úradného maďarského názvu Swynie Vyfalvv v zmysle Svinská Nová Ves. V roku 1427 miestne sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanili od 33 port. Nová Ves bola verkou dedinou.
V druhej polovici 15. a v 16. storočí väčšina sedliakov stratila pozemky, stali sa želiarmi alebo sa odsťahovali. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili len od 7, resp. 4 port, pričom v roku 1567 sedem domácnosti hospodárilo na polovičných a štyri na štvrtinových usadlostiach.V tých rokoch tu boli 4, 10 a 6 želiarských domácností. V roku 1600 základ sídliska pozostával zo 14 obývaných poddaných domov. Bola tu aj mýtnica, kostol, fara, škola, prípadne mlyn.Koncom 16. storočia bola Nová Ves stredne verkou dedinou. Okrem poddaných tu žilo len osadenstvo fary. Pri Novej Vsi sa nachádza dedina Pankovec, ktorá v polovici 15. storočia zanikla.